08. 02. 2023

Konkurencieschopnosť Európskej únie dôležitou témou neformálnej Rady ministrov v Štokholme

 „Zdrojom našej dlhodobej konkurencieschopnosti nie sú masívne štátne dotácie, ale jednotný trh ako priestor, kde môžu podniky investovať, rásť a inovovať bez zbytočných regulačných zásahov,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Švec počas neformálnej Rady Európskej únie (EÚ) pre konkurencieschopnosť (COMPET) v Štokholme konanej v rámci aktuálneho švédskeho predsedníctva. Podobný názor prezentovali aj zástupcovia viacerých členských štátov EÚ, najmä menších. Hlavnou témou dvojdňového zasadnutia bola podpora konkurencieschopnosti EÚ v súčasnom geopolitickom kontexte. 

Komisár pre vnútorný obchod Thierry Breton na zasadnutí Rady ministrov označil súčasný stav za systémovo naliehavý. Zdôraznil potrebu prijímať opatrenia z krátkodobého i dlhodobého hľadiska. Krátkodobé opatrenia ako napríklad finančné nástroje považuje za nevyhnutné na vyrovnanie konkurenčnej nevýhody firiem EÚ voči konkurencii. Dlhodobé opatrenia ako zlepšovanie fungovania vnútorného trhu potrebuje Únia zase na posilnenie svojej dlhodobej konkurencieschopnosti.  

Európska komisia v nedávno zverejnenom Priemyselnom pláne Zelenej dohody (Green Deal Industrial Plan for the Net-Zero Age) v záujme dosiahnutia emisnej neutrálnosti identifikovala ako hlavné nástroje na udržanie konkurencieschopnosti podnikov EÚ masívne investície do kľúčových zelených technológií, ako sú solárne panely, veterné turbíny alebo elektrolyzéry vodíka. Cestou k tomu má byť odbúravanie administratívneho zaťaženia a urýchlenie vydávania povolení pre projekty zelenej energie. Zdrojom investícií má byť štátna pomoc, ako aj lepšie využívanie fondov EÚ. Podľa komisára je potrebné uvoľniť pravidlá štátnej pomoci, aby EÚ dokázala vyrovnať konkurenčnú nevýhodu našich podnikov, ktorej čelia v dôsledku vysokých subvencií uplatňovaných v iných krajinách.  

Pokiaľ ide o zmeny pravidiel EÚ týkajúce sa štátnej pomoci, Slovensko vyjadrilo súhlas s ich zjednodušením. Všetky zmeny by mali vychádzať z dôkladnej analýzy. Zmeny, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž na jednotnom trhu, by mali byť cielené a dočasné tak, aby menej bohaté krajiny neboli znevýhodnené voči tým, ktoré majú viac prostriedkov na podporu svojej ekonomiky. „Nesmie to motivovať k presunom výrobných kapacít medzi členskými štátmi,“ upozornil Peter Švec.  

Slovensko výrazne podporuje snahy znižovať administratívne zaťaženie podnikateľského sektoru, čo je i jednou z hlavných priorít MH SR. Podľa štátneho tajomníka Petra Šveca je tiež podstatnou úlohou vytvorenie stimulačného prostredia pre inovácie v rámci EÚ. V procese prípravy sú dva  dôležité legislatívne návrhy (tzv. Net-Zero Industry Act, Critical Raw Materials Act). Významný podiel majú pritom zohrať i podniky, ktoré je potrebné podporiť menej zaťažujúcim spôsobom bez direktívnych zásahov vlád.  

Témou zasadnutia Rady bola aj diskusia o európskej ambícii transformácie na zelenú a digitálnu ekonomiku, ktorá vytvára potrebu kvalifikovanej pracovnej sily, čo bude výzvou pre menej rozvinuté regióny. Európa preto bude musieť v budúcnosti rozšíriť inovačné kapacity v strategických ekosystémoch (batérie, polovodiče a vodík), čo si bude vyžadovať kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov v oblasti inovácií a výskumníkov.  

Za podporu a organizáciu účasti Slovenska na zasadnutí patrí poďakovanie Veľvyslanectvu SR v Štokholme a Stálemu zastúpeniu Slovenska pri EÚ v Bruseli.

 

Tlačový odbor MH SR

 

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy 44/A
827 15 Bratislava 212
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk