Základné medzinárodné dohovory a záväzky

1.Konvencia o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov. K tejto konvencii boli postupne prijímané vykonávacie protokoly:

Protokol o dlhodobom financovaní Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia znečisťujúcich látok v Európe (EMEP). Protokol bol prijatý v Ženeve v roku 1984, účinnosť nadobudol v 01/98. SR k nemu pristúpila v 05/93.

Protokol o znížení emisií síry alebo jej tokov prechádzajúcich hranicami štátov. Bol prijatý v Helsinkách, účinnosť nadobudol v septembri 1987. Slovensko k nemu pristúpilo v máji 1993. Záväzok bol splnený, emsiie SO₂ v SR boli znížené z úrovne 780 tis.t v roku 1980 na 374 tis. t v roku 1992, čo predstavuje zníženie o 52 % oproti požiadavke protokolu na 30 %-né zníženie do roku 1993, vzhľadom na úroveň roku 1980.

Protokol o znižení emisií oxidov dusíka alebo ich prenosov cez hranice štátov, prijatý v Sofii v roku 1988. Účinnosť nadobudol vo februári 1991. Slovensko prijalo záväzky protokolu, t.j. zníženie emisií NO_x do roku 1994 na úroveň roku 1987, ďalej zavedenie emisných limitov pre NO_x a zabezpečenie dostupnosti bezolovnatého benzínu, v máji 1993. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín v Európe zavádza jeho výhradné používanie.

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry prijatý v Oslo v r.1994. SR protokol ratifikovala 2.3.1998, platnosť nadobudol v 08/1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO₂ podľa protokolu sú:

Rok	2000	2005	2010
Emisie SO2 [tis. t]	337	295	240

Podľa protokolu bolo potrebné prijať emisné limity, čo sa realizovalo nariadením vlády SR č.92/96, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší. V rokoch 1994 a 1995 klesla úroveň emisií SO₂ na 238 tis.t, resp. 223 tis.t. Na splnenie záväzku podľa protokolu je potrebné zabezpečiť stabilizovanie dosiahnutej úrovne a zabrániť prekročeniu uvedených objemov.

Protokol o obmedzovaní prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov bol prijatý v Ženeve v roku 1991. Slovensko k nemu pristúpilo v septembri 1994. Bola vytvorená medzirezortná komisia s cieľom koordinovať postupy pri plnení protokolu a vypracovať národný program znižovania VOC.

Ďalšie protokoly, menovite Protokol o perzistentných organických látkach a Protokol o ťažkých kovoch, SR podpísala v júni 1998, zatiaľ však nevstúpili do platnosti.

2. Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy

V rámci pokračujúcich jednaní k tejto konvencii bol schválený a v novembri roku 1992 prijatý tzv. Kodanský dodatok k Montrealskému protokolu. Národná rada SR ho akceptovala v októbri 1997 a platnosť pre SR nadobudol v apríli 1998.

3. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy -UN FCCC bol prijatý na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 v Rio de Janeiro. Podpísaním tejto konvencie sa signatárske krajiny zaviazali k stabilizácii úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2000 na úrovni roku 1990. Slovenská republika ratifikovala Rámcový dohovor v auguste 1994 ako v poradí 89. štát, dokument nadobudol v SR platnosť v novembri 1994.

V Prvej národnej správe o klimatických zmenách si SR stanovila ako vnútorný cieľ svojej environmentálnej politiky dosiahnutie tzv. Torontského cieľa, t.j. 20 %-né zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2005 v porovnaní s úrovňou roku 1988.

4. Kyotský protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy

Na základe analýz dosiahnutých výsledkov sa v priebehu jednaní Konferencií zúčastnených strán (COP), ktoré sú vrcholným orgánom Dohovoru, ukázala potreba rozvoja nových, účinnejších mechanizmov znižovania emisií skleníkových plynov a vytvorenia právne záväzného nástroja pre ich redukciu. V priebehu tretej Konferencie zúčastnených strán k Rámcovému dohovoru v decembri 1997 v japonskom Kyoto boli pre krajiny Prílohy I prvýkrát prijaté právne záväzné, sprísnené záväzky na redukciu agregovaných emisií šiestich skleníkových plynov - CO₂, CH₄, N₂O, HFCs, PFCs a SF₆ - v cieľovom období rokov 2008-2012. Priemerná hodnota redukcie pre krajiny Prílohy I predstavuje 5%-né zníženie oproti základnému roku 1990. Slovenská republika, rovnako ako EÚ, prijala záväzok 8%-ného zníženia. Okrem kvantifikovaných redukčných cieľov obsahuje tento protokol aj všeobecnú definíciu nových flexibilných mechanizmov znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré môžu byť využité ako doplnkové nástroje k domácim opatreniam.

Je zrejmé, že zatiaľ čo v predchádzajúcej Aktualizovanej energetickej koncepcii SR boli ciele stanovené vzhľadom na požiadavky UNFCCC, novo formulovaná politika musí vziať do úvahy záväzok, ktorý pre nás vyplýva z podpisu Kyotského protokolu . Závažnosť tohto cieľa je ešte zvýraznená skutočnosťou, že rovnaký záväzok prijala Európska únia ako celok. Aj keď emisie skleníkových plynov sa v rámci definovania redukčných cieľov podľa Článku 3 Kyotského protokolu vyjadrujú ako agregované, z analýzy emisných inventúr je zrejmé, že kritickou oblasťou pre redukciu budú v SR emisie CO₂, ktoré vznikajú pri energetických premenách. Ide predovšetkým o tvorbu CO₂ pri spaľovaní v energetických prevádzkach systémovej energetiky, priemyslu a BKS, ale aj o spotrebu palív v technológiách, doprave a pre obyvateľstvo.

V prípade ďalších skleníkových plynov nie je potenciál zníženia taký významný, pričom v oblasti dopravy bude len ťažko možné zmeniť trend nárastu cestnej dopravy, ktorý je sprevádzaný tvorbou CO₂, CH4 a N₂O. Preto najviac opatrení na dosiahnutie našich záväzkov bude orientovaných na oblasť energetiky, priemyslu a konečnej spotreby palív, ako aj energií v sektore služieb a obyvateľstva. Pripravovaná politika by preto mala formulovať svoje ciele tak, aby sa predovšetkým v sektore energetiky dosiahlo také zníženie tvorby CO₂, ktoré by umožnilo kompenzovať obmedzenia, ktoré pre možnosť redukcie skleníkových plynov jestvujú v iných sektoroch. Predpokladom na splnenie záväzku, podľa predbežných odhadov MŽP SR, je priemerná ročná hodnota 54 513 tis. t emisií CO₂ v období rokov 2008 - 2012. Po znížení tejto hodnoty o predpokladaný objem tvorby CO₂ z nefosílnych materiálov v priemysle (výroba cementu, vápna, a pod.) ,ktorý je rovný 3 447 tis.t CO₂ , je požadovaná úroveň ročnej tvorby CO₂ zo spaľovania a transformácie palív pre splnenie záväzku rovná objemu 51 066 tis. t CO₂. To je teda limitná hodnota podľa súčasných prepočtov, ktorá predstavuje sumu tvorby CO₂ zo spaľovania palív v systémovej a priemyslovej energetike, z použitia palív v priemyslových technológiách a z ich konečnej spotreby v doprave, službách a u obyvateľstva.

4. Protokol o acidifikácii, eutrofikácii a prízemnom ozóne - pripravovaný, názov je predbežný

Protokol sa pripravuje v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.Sprísnenie požiadaviek na tvorbu SO₂ a NO_x sa vzťahuje na rok 2010, kedy by už všetky zdroje mali dosiahnuť emisné limity týchto látok a ako stimulujúci faktor a podporný tlak tu vystupuje postupné zvyšovanie poplatkov. Údaje emisných stropov, ktoré pre nás z nového protokolu vyplynú, sú nasledovné:

SO2.............92 kt, NO2...........115 kt.