Klasifikácia

Postup klasifikácie chemikálie závisí od toho, či sa klasifikuje (chemická) látka alebo zmes. Výrobok sa neklasifikuje (definície látky, zmesi a výrobku sú v nariadeniach REACH aj CLP a sú totožné). Ak je však súčasťou výrobku látka alebo zmes, ktorá je určená na to, aby sa z výrobku uvoľňovala, mala by byť tiež klasifikovaná.

Pri klasifikovaní chemikálie by nemali byť výrobcovia, dovozcovia, resp. následní užívatelia povinní zabezpečiť nové toxikologické alebo ekotoxikologické údaje, ale mali by identifikovať všetky relevantné informácie, ktoré existujú, mali by zhodnotiť ich kvalitu a mali by vziať do úvahy aj historické údaje o vplyve chemikálie na ľudí. Všetky zhromaždené informácie by mali porovnať s kritériami klasifikácie v CLP a mali by pre každú triedu nebezpečnosti zvlášť rozhodnúť, či chemikália bude klasifikovaná, t. j. každá vlastnosť má byť posúdená osobitne. Súčasťou klasifikovania je aj rozhodnutie o závažnosti nebezpečnosti. Znamená to, že v rámci triedy nebezpečnosti má byť látke priradená aj niektorá z kategórií alebo rozlíšení podľa kritérií CLP.

Nariadenie CLP rozoznáva 28 tried nebezpečnosti:

časť v 

prílohe I CLP

Fyzikálna nebezpečnosť (fyzikálno-chemické vlastnosti)

Trieda

rozlíšenie

2.1

Výbušniny

7 podtried: nestabilné výbušniny a podtr. 1.1 až 1.6

2.2

Horľavé plyny

kategória 1 a 2

2.3

Horľavé aerosóly

kategória 1 a 2

2.4

Oxidujúce plyny

kategória 1

2.5

Plyny pod tlakom

4 skupiny: stlačený, skvapalnený, schladený skvapalnený a rozpustený plyn

2.6

Horľavé kvapaliny

kategória 1, 2 a 3

2.7

Horľavé tuhé látky

kategória 1 a 2

2.8

Samovoľne reagujúce látky a zmesi

5 typov: A, B, C&D, E&F a G

2.9

Samozápalné kvapaliny

kategória 1

2.10

Samozápalné tuhé látky

kategória 1

2.11

Samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi

kategória 1 a 2

2.12

Látky a zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny

kategória 1, 2 a 3

2.13

Oxidujúce kvapaliny

kategória 1, 2 a 3

2.14

Oxidujúce tuhé látky

kategória 1, 2 a 3

2.15

Organické peroxidy

5 typov: A, B, C&D, E&F a G

2.16

Korozívnosť pre kovy

kategória 1

 

časť v 

prílohe I CLP

Nebezpečnosť pre zdravie (zdravotné účinky)

Trieda

rozlíšenie

3.1

Akútna toxicita

kategória 1, 2, 3 a 4

3.2

Žieravosť /dráždivosť pre kožu

kategória 1A, 1B, 1C a 2

3.3

Vážne poškodenie očí / podráždenie očí

kategória 1 a 2

3.4

Respiračná senzibilizácia alebo

kategória 1A a 1B

Kožná senzibilizácia

kategória 1A a 1B

3.5

Mutagenita zárodočných buniek

kategória 1A, 1B a 2

3.6

Karcinogenita

kategória 1A, 1B a 2

3.7

Reprodukčná toxicita

kategória 1A, 1B a 2

3.8

Toxicita pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia

kategória 1, 2 a 3

3.9

Toxicita pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia

kategória 1, 2 a 3

3.10

Aspiračná nebezpečnosť

kategória 1

 

časť v 

prílohe I CLP

Nebezpečnosť pre životné prostredie (environmentálne účinky)

Trieda

rozlíšenie

4.1

Nebezpečnosť pre vodné prostredie

akútna

kategória 1

chronická

kategória 1, 2, 3 a 4

5.1

Nebezpečnosť pre ozónovú vrstvu

kategória 1

 

Klasifikácia látok

Pri klasifikovaní látok sa štandardizovaným spôsobom identifikujú nebezpečné vlastnosti látky a ich závažnosť. Látka môže byť klasifikovaná iba na základe špecifických fyzikálno-chemických, toxikologických a ekotoxikologických údajov, ktoré boli získané testovaním alebo na základe odhadov takýchto údajov získaných alternatívnymi metódami testovania. Tieto špecifické údaje sa porovnávajú s kritériami uvedenými v prílohe č. I CLP. Na základe posúdenia dostupných údajov a príslušných kritérií sa látka klasifikuje do jednej alebo viacerých tried nebezpečnosti, pričom každá vlastnosť sa posudzuje osobitne. Z posúdenia môže vyplynúť aj to, že látka nie je klasifikovaná ako nebezpečná.

Za klasifikáciu látok sú zodpovední najmä výrobcovia a dovozcovia. Následní užívatelia a distribútori by mali prebrať klasifikáciu látok od svojich dodávateľov.

Podrobnosti:       čl. 3, 4, 9, 12 a 13, príloha I CLP;

časť 12 Úvodného usmernenia k nariadeniu o CLP;

časť 2, 3 a 4 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Harmonizovaná klasifikácia

Mnohé látky, ale nie všetky, majú harmonizovanú klasifikáciu. Harmonizovaná klasifikácia sa uplatňuje najmä na tie látky, ktorých vlastnosti vzbudzujú najväčšie obavy, t. j. látky karcinogénne, mutagénne, poškodzujúce reprodukciu a respiračné senzibilizátori. V niektorých prípadoch môžu mať látky harmonizovanú klasifikáciu aj v iných triedach nebezpečnosti. Týka sa to najmä účinných látok prípravkov na ochranu rastlín alebo biocídov a látok, ktoré mali predpísanú (harmonizovanú) klasifikáciu už v minulosti a do prílohy VI CLP boli preklopené z prílohy I smernice 67/548/EHS.

Skutočnosť, že látka má harmonizovanú klasifikáciu, znamená pre všetkých účastníkov dodávateľského reťazca, že musia túto látku klasifikovať tak, ako je v prílohe VI nariadenia CLP uvedené. Neznamená to však, že sa vôbec klasifikáciou takýchto látok nemusia zaoberať. Tie nebezpečné vlastnosti, z ktorých harmonizovaná klasifikácia nevyplýva, musia posúdiť. Látku majú sami klasifikovať v tých triedach nebezpečnosti, v ktorých nie je klasifikácia harmonizovaná. Pochopiteľne, v rámci posudzovaných tried nebezpečnosti majú rozhodnúť aj o závažnosti nebezpečnosti priradením niektorej z tried alebo rozlíšení.

Podrobnosti:       čl. 36-38, príloha VI CLP;

časť 8 Úvodného usmernenia k nariadeniu o CLP;

časť 1.1.10 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Minimálna klasifikácia

Množstvo látok s harmonizovanou klasifikáciou, ktoré sú uvedené v prílohe VI CLP, pochádza z prílohy I smernice 67/548/EHS. Ich klasifikácia bola posudzovaná na základe kritérií a postupov podľa tejto smernice a v niektorých prípadoch nie je priamy prevod na nové klasifikácie podľa nových kritérií CLP možný. V takýchto prípadoch sa harmonizovaná klasifikácia uvedená v prílohe VI CLP považuje za minimálnu klasifikáciu a v tabuľke 3.1 prílohy VI je v stĺpci klasifikácie označená symbolom *.

Ak má výrobca alebo dovozca k dispozícií informácie, ktoré vedú ku klasifikácii v prísnejšej kategórii, musí látku klasifikovať prísnejšie. Okrem toho má pomocou prevodovej tabuľky podľa prílohy VII CLP spresniť minimálnu klasifikáciu aj v prípade, že pozná fyzikálny stav látky použitej v teste akútnej inhalačnej toxicity.

Použitie prevodovej tabuľky je však možné iba v prípade, že látka bola klasifikovaná ešte podľa smernice 67/548/EHS pred 1. decembrom 2010 alebo zmes podľa smernice 1999/45/ES pred 1. júnom 2015.

Podrobnosti:       časť 1, bod 1.2.1 prílohy VI CLP;

časť 1.1.10 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Samoklasifikácia

V prípade, že látka nemá harmonizovanú klasifikáciu, t. j. nie je uvedená v prílohe VI CLP, je výrobca alebo dovozca povinný posúdiť klasifikáciu látky vo všetkých triedach nebezpečnosti pomocou kritérií uvedených v prílohe I CLP. Týka sa to fyzikálno-chemických vlastností, zdravotných aj environmentálnych účinkov.

Ale aj v prípade látky s harmonizovanou klasifikáciou má povinnosť posúdiť tie vlastnosti, pre ktoré harmonizovaná klasifikácia nie je uvedená.

Povinnosť klasifikácie sa týka všetkých látok uvádzaných na trh bez ohľadu na ich množstvo, ale aj látok podliehajúcich registrácii alebo oznamovaniu látok vo výrobkoch alebo látok používaných pri technologicky orientovanom výskume a vývoji podľa nariadenia REACH.

Podrobnosti:       čl. 4(3) CLP;

časť 1.1.10 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Oznamovanie klasifikácie

Povinnosť oznámiť Európskej chemickej agentúre (ECHA) klasifikáciu látok má každý výrobca alebo dovozca do EÚ. Tejto povinnosti podliehajú okrem látok klasifikovaných ako nebezpečné bez ohľadu na ich množstvo aj látky podliehajúce registrácii podľa nariadenia REACH (t.j. látky vyrábané alebo dovážané v množstve 1 tona ročne a viac) bez ohľadu na to, či sú klasifikované ako nebezpečné alebo nie. Oznámenie sa týka aj látok, ktoré majú harmonizovanú klasifikáciu. Oznámenie je potrebné vykonať elektronicky prostredníctvom REACH-IT v predpísanom formáte najneskôr jeden mesiac po uvedení látky na trh. Tejto povinnosti nepodliehajú zmesi, t.j. informácie o klasifikácií zmesí sa ECHA neoznamujú.

Súčasťou oznámenia sú aj informácie o označovaní, prípadne aj špecifické koncentračné limity a násobiace koeficienty. ECHA zverejňuje tieto informácie na svojej internetovej stránke v zozname klasifikácií a označovaní.

Podrobnosti:       čl. 40 CLP;

časť 18 Úvodného usmernenia k nariadeniu o CLP;

časť 1.1.11 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP;

Praktická príručka č. 7: Postup oznamovania látok do zoznamu klasifikácie a označovania

Príručka na predkladanie údajov č. 12: Ako pripraviť a predložiť oznámenie klasifikácie a označovania pomocou aplikácie IUCLID;

Používateľská príručka REACH-IT pre priemysel č. 16: Ako vytvoriť a predložiť oznámenie klasifikácie a označovania pomocou online nástroja REACH-IT.

Klasifikácia zmesí

Za klasifikáciu zmesí sú zodpovední najmä ich výrobcovia (t. j. následní užívatelia, ktorí z látok vyrábajú zmesi) a dovozcovia zmesí. Pochopiteľne sa to týka aj výrobcov látok, ktorí z vyrobených látok vyrábajú zmesi. Následní užívatelia a distribútori zmesí by mali prebrať klasifikáciu od svojich dodávateľov za predpokladu, že nemenia ich zloženie.

Je niekoľko spôsobov ako klasifikovať zmes. Väčšinou nie sú k dispozícii výsledky testovania samotnej zmesi. Ak bola zmes testovaná, z výsledkov testov sa klasifikácia dá odvodiť a má prednosť pred odhadmi. Okrem toho sa môže zmes klasifikovať na základe prahových hodnôt koncentrácií zložiek alebo na základe výpočtových metód. Prahovými hodnotami koncentrácií sú špecifické alebo generické koncentračné limity. Výpočtové metódy sú postavené na odhade potenciálu zložiek prispievať k celkovej klasifikácii zmesi a používajú sa iba pre dve kategórie nebezpečnosti – pre akútnu toxicitu a pre toxicitu pre vodné prostredie. Pri akútnej toxicite sa používajú odhady akútnej toxicity zložiek, ktoré vychádzajú z hodnôt výsledkov toxikologických testov a pri toxicite pre vodné prostredie sa používajú pre najtoxickejšie zložky násobiace faktory a pre rozdiel medzi kategóriami, v ktorých sú klasifikované zložky, ešte ďalšie koeficienty.

V súvislosti s medznými hodnotami a koncentračnými limitmi sa v ďalšom texte hovorí o koncentrácii zložky (látky) v zmesi, ale myslí sa tým aj koncentrácia nečistoty alebo prísady. Látka môže v zmysle definície obsahovať aj nečistoty a prísady alebo sa skladá z viacerých zlúčenín (dvoj- troj- a viaczložková látka, resp. UVCB látka), ktoré môžu vplývať na jej klasifikáciu. Podobne aj zmes môže obsahovať z hľadiska klasifikácie dôležité nečistoty alebo prísady, ktoré nie sú zložkami zmesi, pretože sa nestali súčasťou zmesi zámerne. Do zmesi sa mohli dostať spolu s niektorou zložkou ako jej nečistota alebo nimi bola zmes kontaminovaná.

Podrobnosti:       čl. 3, 4, 9, 12, 13 a 14 CLP;

časť 13 Úvodného usmernenia k nariadeniu o CLP;

časť 1.6 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Medzné hodnoty

Medzná hodnota je koncentrácia látky v zmesi, ktorá je kľúčová pri rozhodovaní, či sa táto látka berie do úvahy pri klasifikovaní zmesi. Ak je látka v zmesi prítomná v nižšej koncentrácii ako je medzná hodnota, nemusí sa zohľadňovať, ale ak je jej koncentrácia rovná alebo vyššia ako medzná hodnota, do úvahy sa musí brať. Neznamená to nutne, že bude nakoniec aj zmes klasifikovaná v danej triede a kategórii nebezpečnosti tak ako látka.

Látka (zložka zmesi) môže prispievať k výslednej klasifikácii zmesi a ak je v zmesi viac látok s touto vlastnosťou, ich jednotlivé príspevky môžu spôsobiť, že zmes môže byť nakoniec pre túto vlastnosť klasifikovaná ako nebezpečná. Jednotlivé príspevky viacerých zložiek závisia okrem ich potenciálu poškodiť organizmus aj od ich koncentrácií v zmesi.

Je dobré si uvedomiť, že potenciál látky poškodiť organizmus môže byť v zásade rôzny, je však merateľný. Niektorá látka vyvolá porovnateľnú reakciu organizmu pri nižšej dávke ako iná látka. Potenciál poškodzovať organizmus sa zisťuje toxikologickým alebo ekotoxikologickým testovaním (nižšie dávky vyvolávajúce reakciu predstavujú vyšší potenciál poškodzovať organizmus). Medzné hodnoty, ale aj koncentračné limity, tento potenciál práve odzrkadľujú.

Medznou hodnotou môže byť generická medzná hodnota, špecifický (SCL) alebo generický (GCL) koncentračný limit. Závisí to od konkrétnej vlastnosti a konkrétnej látky.

Generické medzné hodnoty sa vzťahujú na konkrétnu vlastnosť a sú uvedené v tabuľke 1.1 prílohy I CLP. Neexistujú pre všetky triedy a kategórie nebezpečnosti. Ani u fyzikálnych vlastností medzné hodnoty neexistujú.

Pri klasifikovaní z hľadiska toxikologických alebo ekotoxikologických vlastností sa pre konkrétnu vlastnosť a konkrétnu látku za medznú hodnotu považuje niektorá z týchto hodnôt:

-         ak existuje SCL aj generická medzná hodnota, medznou hodnotou je nižšia hodnota z nich;

-         ak existuje SCL a generická medzná hodnota neexistuje, medznou hodnotou je SCL;

-         ak existuje generická medzná hodnota a SCL neexistuje, medznou hodnotou je generická medzná hodnota;

-         ak neexistuje SCL ani generická medzná hodnota, medznou hodnotou je GCL.

Pri klasifikovaní z hľadiska nebezpečnosti pre vodné prostredie sa za medznú hodnotu považuje niektorá z týchto hodnôt:

-         ak existuje násobiaci koeficient, medznou hodnotou je generická medzná hodnota upravená výpočtom podľa oddielu 4.1. prílohy I CLP;

-         ak neexistuje násobiaci koeficient, medznou hodnotou je generická medzná hodnota.

Podrobnosti:       čl. 11 CLP, bod 1.1.2.2 prílohy I k CLP;

časť 1.6.3.4.2 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Koncentračné limity

Koncentračný limit je najnižšia koncentrácia látky v zmesi, od ktorej prítomnosť látky spôsobí, že zmes má byť v danej vlastnosti klasifikovaná ako nebezpečná.

Rozdiel medzi koncentračným limitom a  medznou hodnotou je v tom, že hodnota koncentračného limitu určuje, kedy bude zmes pre danú vlastnosť klasifikovaná ako nebezpečná, zatiaľ čo medzná hodnota iba spúšťa povinnosť skúmať, či v danej vlastnosti nebude zmes klasifikovaná ako nebezpečná a prítomnosť látky s touto vlastnosťou v zmesi nemožno nezohľadniť.

Poznáme generické (všeobecné)(GCL) a špecifické (SCL) koncentračné limity. Ak má pre danú vlastnosť látka SCL, do úvahy sa berie táto hodnota a ak nemá SCL, pri rozhodovaní o klasifikácii zmesi sa zohľadňuje GCL.

Podrobnosti:       čl. 10 CLP; časť 1.1.2 prílohy I CLP;

časť 8 Úvodného usmernenia k nariadeniu o CLP;

časť 1.5 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Špecifické koncentračné limity

SCL sa vzťahujú na konkrétnu látku a môžu byť uvedené buď v prílohe VI CLP alebo v zozname klasifikácií – t. j. v databáze na internetovej stránke ECHA. Nemajú ich všetky látky. Látka nemusí mať SCL ani pre všetky vlastnosti. V prílohe VI CLP alebo v zozname klasifikácií sú uvedené len tie SCL, ktoré sa líšia od hodnôt GCL. Znamená to, že pri posudzovaní klasifikácie zmesi treba brať do úvahy všetky nebezpečné vlastnosti, ktoré látka má, t. j. pri absencii SCL pre niektorú vlastnosť treba zohľadniť hodnotu GCL.

Generické (všeobecné) koncentračné limity

GCL sa vzťahujú na konkrétnu vlastnosť a sú uvedené v príslušných oddieloch častí 3, 4 a 5 prílohy I CLP: tabuľky 3.2.3 a 3.2.4 (žieravosť/dráždivosť pre kožu), tabuľky 3.3.3 a 3.3.4 (vážne poškodenie/podráždenie očí), tabuľka 3.4.5 (senzibilizácia), tabuľka 3.5.2 (mutagenita), tabuľka 3.6.2 (karcinogenita), tabuľka 3.7.2 (reprodukčná toxicita), tabuľka 3.8.3 (toxicita po jednorazovej expozícii), tabuľka 3.9.4 (toxicita po opakovanej expozícii) a tabuľka 5.1 (nebezpečnosť pre ozónovú vrstvu).

GCL sa pri klasifikácii zmesí používajú vtedy, ak príslušná zložka nemá SCL.

Násobiace faktory (M-faktory)

Pri látkach nebezpečných pre vodné prostredie sa pri klasifikovaní zmesí používajú namiesto SCL násobiace faktory. Vyjadrujú potenciál látky poškodzovať vodné organizmy. Tento potenciál je vyjadrený ich rozlíšením do kategórií 1, 2, 3 a 4 (subchronická toxicita), avšak aj látky klasifikované v najzávažnejšej kategórii 1 (chronickej aj subchronickej toxicity) prispievajú k výslednej klasifikácii zmesi rôzne. Príspevok týchto (veľmi toxických) látok je vyjadrený práve násobiacimi faktormi. Používajú sa pri metóde súčtu a koncentrácie veľmi toxických zložiek sa pri výpočte výslednej klasifikácie zmesi násobia násobiacim faktorom.

Násobiace faktory sa stanovujú na základe výsledkov testovania z hodnôt LC50 (stredná letálna koncentrácia) alebo EC50 (stredná účinná koncentrácia) pri akútnej toxicite, resp. hodnôt NOEC (koncentrácia, pri ktorej nebol pozorovaný žiadny účinok) pri chronickej toxicite. V tabuľke 4.1.3 prílohy I CLP je uvedený algoritmus stanovenia násobiacich faktorov z hodnôt L(E)C50 a NOEC.

Násobiace faktory sú pre látku špecifické. Pre konkrétnu látku sú uvedené buď v prílohe VI CLP (ak je klasifikácia harmonizovaná) alebo v zozname klasifikácií, ktorý vznikol z oznámení klasifikácií podľa čl. 40 CLP.

Podrobnosti:       čl. 10 CLP, časť 4.1.3 prílohy I CLP;

časť 1.5.2 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Klasifikácia zmesí na základe výpočtu

Výpočtové metódy sú jednou z možností ako zmes klasifikovať. Pre jednotlivé triedy nebezpečnosti sú uvedené v príslušných častiach prílohy I CLP. Výpočtové metódy sa používajú pri klasifikovaní zmesí z hľadiska akútnej toxicity a z hľadiska akútnej aj chronickej toxicity pre vodné prostredie.

Princípom výpočtov je skutočnosť, že príspevok jednotlivých zložiek k výslednej klasifikácii zmesi je rôzny a závisí od koncentrácie zložky a od jej potenciálu vyvolať účinok. Metódy sa však líšia. Spoločné majú to, že týmto spôsobom vypočítaná klasifikácia je iba odhadom a používajú sa v prípade, že sú známe údaje o všetkých zložkách zmesi, prípadne o významnej časti dôležitých zložiek.

Akútna toxicita

Pri posudzovaní akútnej toxicity sa používajú súčtové vzorce, ktoré sú uvedené v časti 3.1.3.6 prílohy I CLP. Potenciál vyvolať účinok je vyjadrený hodnotou ATE (odhad akútnej toxicity) podľa tabuľky 3.1.1 prílohy I CLP. Hodnoty ATE sa odhadujú z toxikologicky získaných hodnôt, napr. LD50 (stredná letálna dávka) pri orálnej alebo dermálnej expozícii alebo LC50 (stredná letálna koncentrácia) pri inhalačnej expozícii. Pomocou súčtového vzorca sa získa hodnota ATE zmesi, ktorá je odhadom akútnej toxicity zmesi. Výsledok je súčtom príspevkov jednotlivých zložiek, ktoré sme do výpočtu zahrnuli, k výslednej klasifikácii zmesi z hľadiska jej akútnej toxicity. Odhad akútnej toxicity zmesi sa musí vykonať pre každý spôsob expozície samostatne. Pri inhalačnej akútnej toxicite to platí aj pre každú fyzikálnu formu (plyn, pary, prach, hmla) a ak sú výsledné odhady akútnej inhalačnej toxicity zmesi rozdielne, zmes sa klasifikuje v najzávažnejšej odhadnutej kategórii.

Akútna a chronická toxicita pre vodné prostredie

Pri klasifikovaní zmesí potenciálne nebezpečných pre vodné prostredie je možné tiež použiť výpočet pomocou súčtového vzorca uvedeného v časti 4.1.3.5 prílohy I CLP. Princíp metódy súčtu je podobný ako pri odhade akútnej toxicity zmesi – jednotlivé zložky prispievajú k výslednej klasifikácii zmesi a ich príspevok závisí od ich koncentrácie a od ich potenciálu poškodzovať vodné organizmy.

Pri klasifikovaní zmesí sa vychádza z toho, že zmes nemôže byť klasifikovaná v ešte závažnejšej kategórii nebezpečnosti ako je najzávažnejšia kategória niektorej zo zložiek. Napr. ak zmes obsahuje iba zložky klasifikované v kategóriách chronickej toxicity 2, 3 alebo 4, zmes nebude klasifikovaná v kategórii chronickej toxicity 1. CLP pozná pri akútnej toxicite pre vodné prostredie iba kategóriu 1, pri chronickej rozlišuje 4 kategórie. Postup vyplýva z Tabuľky 4.1.1 (pre akútnu toxicitu) a 4.1.2 (pre chronickú toxicitu) v prílohe I CLP.

Klasifikácia sa uskutočňuje postupne. Najskôr sa posudzuje, či bude zmes klasifikovaná v kategórii 1 (osobitne pre akútnu a chronickú toxicitu). Ak z posúdenia vyplynie klasifikácia v kategórii 1 posudzovanie je pre akútnu aj chronickú toxicitu ukončené. Ak nie, posudzuje sa ďalej chronická kategória 2, potom 3 a nakoniec 4. V každom kroku je klasifikácia ukončená, ak je výsledkom posúdenia klasifikovanie v príslušnej kategórii. Súčtový vzorec v každom kroku porovnáva vypočítanú hodnotu s hodnotou 25 % a ak je vypočítaná hodnota rovná alebo väčšia ako 25, zmes sa v posudzovanej kategórii klasifikuje.

Potenciál zložiek prispievať k výslednej klasifikácii zmesi je vyjadrený ich klasifikáciou v príslušnej kategórii a u veľmi toxických látok (akútna a chronická kategória 1) aj násobiacimi faktormi z prílohy VI CLP alebo zo zoznamu klasifikácií na internetovej stránke ECHA. V prípade chronickej toxicity sa pri posudzovaní nižšej kategórie zohľadňuje vyšší potenciál toxickejších zložiek násobením koeficientom 10 alebo 100. Výber tohto koeficientu závisí od toho, ktorú kategóriu posudzujeme. Ak posudzujeme kategóriu 2, koncentrácie zložiek klasifikovaných v kategórii 1 sa násobia koeficientom 10 (a príslušnými násobiacimi faktormi) a pripočítajú sa koncentrácie zložiek klasifikovaných v kategórii 2. Ak posudzujeme kategóriu 3, koncentrácie zložiek klasifikovaných v kategórii 1 sa násobia koeficientom 100 (a príslušnými násobiacimi faktormi), pripočítajú sa koncentrácie zložiek klasifikovaných v kategórii 2 násobené koeficientom 10 a pripočítajú sa koncentrácie zložiek klasifikovaných v kategórii 3. Pri posudzovaní kategórie 4 sa už pri výpočte násobiace faktory ani koeficienty nepoužívajú, čiže výpočet zahŕňa iba sčítanie koncentrácií všetkých zložiek klasifikovaných v kategórii 1, 2, 3 aj 4.

Podrobnosti:       časti 3.1.3 a 4.1.3 prílohy I CLP;

časť 1.6.3.4 a 3.1.3 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP.

Aerosólové rozprašovače

Aerosólové rozprašovače sú špeciálne jednorazové obaly z kovu, skla alebo plastu, v ktorých sú chemikálie pod tlakom. Ich súčasťou je vypúšťacie zariadenie (ventil), ktoré umožňuje vypustiť tuhé alebo kvapalné častice vo forme suspenzie, peny, prášku, pasty, kvapaliny alebo plynu.

Horľavé aerosóly sa z hľadiska horľavosti klasifikujú v dvoch kategóriách – horľavé aerosóly kategórie 1 a 2. Ak sa zmes uvádza na trh vo forme aerosólového rozprašovača nemusí sa už klasifikovať v súvislosti s výbušnými, oxidujúcimi alebo horľavými vlastnosťami. Samozápalné, samovoľne sa zahrievajúce alebo s vodou reagujúce látky a zmesi nikdy nesmú byť zložkami aerosólov.

Zmesi vo forme aerosólov sa klasifikujú tak isto ako zmesi v inej ako aerosólovej forme za predpokladu, že hnací plyn neovplyvňuje nebezpečné vlastnosti zmesi a je možné dokázať, že aerosólová forma nie je nebezpečnejšia ako neaerosólová forma.

Podrobnosti:       čl. 14(2)c CLP; časť 1.1.3.7 a 2.3 prílohy I CLP;

časť 2.3 Usmernenia o aplikácii kritérií CLP;

Nariadenie vlády č. 46/2009 v znení nariadenia vlády č. 300/2013.

Ďalšie informácie

Ďalšie informácie možno čerpať najmä z usmernení, ktoré sú dostupné na internetovej stránke ECHA v časti Usmernenie (Guidance)

·      Úvodné usmernenie k nariadeniu o CLP

(Introductory Guidance on the CLP Regulation)

·      Usmernenie o aplikácii kritérií CLP

(Guidance on the Application of the CLP Criteria)

·      Usmernenie o označovaní a balení v súlade s CLP

(Guidance on Labelling and Packaging in accordance with CLP)

·      Usmernenie k príprave dokumentácií pre harmonizovanú klasifikáciu a označovanie

(Guidance on the preparation of dossiers for harmonised classification and labelling)

 

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy č. 44/A
827 15 Bratislava
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk