Vykonávanie spoločnej obchodnej politiky

Vykonávanie spoločnej obchodnej politiky upravuje článok 207 Lisabonskej zmluvy:

1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú prostredníctvom nariadení opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3. Ak sú potrebné rokovania a uzavretie dohôd s jedným alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, uplatní sa článok 218, pokiaľ nie je v osobitných ustanoveniach tohto článku ustanovené inak.

Komisia predloží odporúčania Rade, ktorá poverí Komisiu začatím potrebných rokovaní. Rada a Komisia zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby dojednané dohody boli v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie.

Tieto rokovania vedie Komisia, pričom sa radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na pomoc Komisii pri vykonávaní tejto úlohy a v rámci smerníc, ktoré jej Rada môže adresovať. Komisia pravidelne podáva osobitnému výboru a Európskemu parlamentu správy o pokroku v rokovaniach.

4. Pri rokovaní a uzatváraní dohôd uvedených v odseku 3 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Pri rokovaní a uzatváraní dohôd v oblasti obchodu so službami, obchodných aspektov duševného vlastníctva a v oblasti priamych zahraničných investícií sa Rada uznáša jednomyseľne, ak takéto dohody obsahujú ustanovenia, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť na prijatie vnútorných predpisov.

Článok v ďalších odsekoch upresňuje prípravu a uzatváranie dohôd v oblasti kultúrnych a audiovizuálnych služieb, vzdelávacích služieb a sociálnych a zdravotníckych služieb, ako aj v oblasti dopravy. V týchto prípadoch Rada EÚ rozhoduje jednomyseľne.

Posledný odsek uvádza, že výkonom právomocí prenesených týmto článkom v oblasti obchodnej politiky nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a tento výkon nepovedie k harmonizácii zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov, pokiaľ zmluvy takúto harmonizáciu vylučujú.

Praktická realizácia spoločnej obchodnej politiky (SOP) je teda plne v kompetencii orgánov EÚ. V dôsledku toho sú potom rozhodnutia a nariadenia, ktoré vydali, plne vynútiteľné v jednotlivých členských štátoch vrátane plnenia medzinárodných záväzkov, ktoré v mene členských štátov uzatvorili Európska komisia a Rada EÚ. Rada EÚ prijíma základné rozhodnutia o smerovaní a spôsobe fungovania SOP. Európska komisia má na starosti praktickú aplikáciu už dohodnutých princípov SOP, zastupuje EÚ v rámci tejto politiky na medzinárodnej úrovni a zároveň, na základe mandátu od Rady EÚ, pripravuje a uzatvára na medzinárodnej úrovni i nové dohody týkajúce sa SOP. Hlavná úloha Európskeho parlamentu spočíva v tom, že schvaľuje všetky medzinárodné záväzky, ktoré sú prostredníctvom Európskej komisie dohodnuté.

Základné nástroje spoločnej obchodnej politiky sú: spoločná colná sadzba, nástroje obchodnej ochrany a nástroje prístupu na trhy tretích krajín.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie bola Slovenská republika povinná aproximovať svoju zmluvno-právnu základňu so záväzkami vyplývajúcimi z jej členstva v EÚ. Táto podmienka vyplývala z uzatvorenej negociačnej kapitoly 26 (vonkajšie vzťahy), ako aj z článku 6 Aktu o podmienkach pristúpenia kandidátskych krajín a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia. Z procesu harmonizácie vyplývala pre kandidátske krajiny povinnosť ukončenia niektorých existujúcich zmluvných vzťahov, resp. ich zmena tak, aby vyhovovali záväzkom člena EÚ. Z hľadiska EK je totiž každá dohoda, v ktorej členská krajina poskytuje tretím krajinám preferenčné zaobchádzanie, alebo doložku najvyšších výhod (MFN) považovaná za neprijateľnú z pohľadu spoločnej obchodnej politiky EÚ. Za neprijateľné sú považované aj dohody investičného charakteru a nepreferenčné dohody, ktoré nie sú v súlade so záväzkami člena EÚ.

Slovenská republika bola na druhej strane povinná pri vstupe do EÚ v plnom rozsahu prebrať všetky obchodné zmluvy a dohody, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami. Medzi takéto obchodné vzťahy patria dohody, ktoré je možné rozdeliť podľa jednotlivých regiónov, čo je spracované formou rešerše a dostupné v časti „Bilaterálna a regionálna spolupráca – dohody s tretími krajinami“.

Ďalšie informácie:

1. Dovozné clá na komodity importované z tretích krajín, ako aj ostatné relevantné podmienky sú uvedené v Integrovanej tarife Spoločenstva.

viď (TARIC): http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/taric_consultation.jsp?Lang=en

Právne akty vzťahujúce sa na TARIC: /https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/calculation-customs-duties/what-is-common-customs-tariff/taric_en

2. Podmienky vývozu do krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, sú uvedené v Databáze informácií EÚ o prístupe na trhy tretích krajín: http://trade.ec.europa.eu/tradehelp

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy 44/A
827 15 Bratislava 212
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk