Rokovania o Rozvojovej agende z Dohy

Rozvojová agenda z Dohy (DDA)

Počas zasadnutia IV. Ministerskej konferencie WTO (Svetová obchodná organizácia) v novembri 2001 v Dohe, v Katare, bola prijatá záverečná deklarácia, ktorá znamenala začatie multilaterálnych obchodných negociácií o ďalšej liberalizácii obchodu na pôde WTO, tzv. nového kola pod názvom „Rozvojová agenda z Dohy“ (DDA). Prijatá deklarácia ministrov konkretizovala oblasti a časové rámce nového kola obchodných rokovaní, ktoré sa však nepodarilo naplniť.

Rokovania k DDA sú zamerané na liberalizáciu obchodných tokov v jednotlivých negociačných oblastiach, z ktorých sa najväčší dôraz kladie na oblasť poľnohospodárstva, prístupu na trh s priemyselnými výrobkami, obchodu so službami a obchodu a rozvoja. Postup SR počas rokovaní vychádza z nasledujúcich základných predpokladov:

¨ rokovania by mali priniesť vyvážené záväzky v rámci jednotlivých oblastí ako aj celkového výsledného balíka;

¨ výsledný efekt rokovaní má napomôcť hospodárskemu rastu všetkých krajín, s dôrazom na potreby rozvojových a najmenej rozvinutých krajín;

¨ výsledky nového kola musia byť prijaté všetkými členskými krajinami WTO (princíp konsenzu).

Poľnohospodárstvo

Vzhľadom na vysokú senzitívnosť oblasti poľnohospodárstva pre takmer všetky členské krajiny WTO sa až po zdĺhavých rokovaniach podarilo dospieť ku kompromisnému riešeniu. Ide o pokračovanie reformného procesu v oblasti poľnohospodárstva prostredníctvom rokovaní zameraných na dosiahnutie podstatného zvýšenia prístupu na trh, redukcie, s výhľadom úplného odstránenia, všetkých foriem exportných dotácií a podstatného zníženia domácich podpôr, ktoré majú negatívny vplyv na obchod. V rámci rokovaní sa bude prihliadať aj na tzv. neobchodné aspekty poľnohospodárstva.

Ide o liberalizáciu troch pilierov, resp. oblastí záväzkov v globálnom agropotravinárskom obchode, a to v prístupe na trh, exportných dotáciách a domácich podporách. Cieľom je podstatne zlepšiť podmienky prístupu na trh (znížiť clá a zvýšiť objemy colných kvót) a výrazne znížiť exportné dotácie, ako aj obchod narúšajúce domáce podpory a zohľadniť pritom flexibility pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny (dlhšie prechodné obdobia na implementáciu záväzkov, oslobodenia od prijímania niektorých záväzkov), majúc na zreteli aj ďalšie dôležité rozvojové aspekty, ako napr. technickú pomoc.

Pozícia SR: V oblasti poľnohospodárstva SR podporuje vyvážený výsledok rokovaní vo všetkých troch pilieroch (prístup na trh, domáce podpory a vývozná súťaž), pričom zároveň budeme obhajovať svoje prioritné záujmy najmä v rámci prístupu na trh a v oblasti domácich podpôr.

Prístup na trhy s nepoľnohospodárskymi výrobkami

Cieľom rokovaní je zníženie alebo odstránenie ciel, vrátane zníženia alebo odstránenia colných špičiek (clá nad 15%), vysokých ciel a colnej eskalácie, ako aj netarifných prekážok, týkajúcich sa predovšetkým tovarov, ktoré sú exportným záujmom rozvojových krajín.

Pre úspech rokovaní v tejto oblasti je nevyhnutné, aby sa členské krajiny WTO dohodli na uvedených troch najdôležitejších aspektoch:

- vzorec na znižovanie ciel (znižovanie ciel musí byť aplikované pre prevažnú väčšinu členov WTO);

- flexibility spojené so vzorcom na znižovanie ciel (prechodné obdobia, nižšia miera znižovania pre rozvojové krajiny);

- spôsob riešenia neviazaných colných sadzieb (zaviazanie colných sadzieb a následné zníženie týchto sadzieb).

Pozícia SR: SR podporuje rokovania zamerané na odstránenie prekážok v medzinárodnom obchode s nepoľnohospodárskymi výrobkami, a to tak tarifných ako aj netarifných. Výsledkom rokovaní má byť zlepšený reálny prístup na trh nielen medzi vyspelými a rozvojovými krajinami, ale najmä medzi rozvojovými krajinami samotnými.

Obchod so službami

Cieľom rokovaní je ďalšie odstránenie prekážok obchodu so službami, t.j. liberalizácia vstupu a pôsobenia poskytovateľov služieb zo zahraničia. Dôraz je kladený na zaviazanie aktuálneho stavu liberalizácie a vytvorenie nového prístupu na trh. Presné pravidlá a časové rámce pre rokovania boli stanovené na MK v Dohe. Rokovania prebiehajú na multilaterálnej (osobitné zasadnutia Rady pre obchod so službami CTS SS), , bilaterálnej a plurilaterálnej (sektorové iniciatívy za účelom odstránenia prekážok v danom sektore služieb) úrovni. Rokovania sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (vysoký štátni predstavitelia, veľvyslanci, experti) v rôznom geografickom zložení za účelom prekonania existujúcich názorových rozdielov.

Členské krajiny si vzájomne predkladali konkrétne liberalizačné požiadavky (bilaterálne a plurilaterálne), výsledkom čoho bolo predloženie viacerých liberalizačných ponúk. Predložené ponuky sa líšia sektorovým krytím, ako aj stupňom liberálnosti. Ponuky vyspelých krajín pokrývajú približne 70% všetkých subsektorov, zatiaľ čo rozvojové krajiny majú sektorové krytie na 30%. Najčastejšou limitáciou používanou rozvojovými krajinami je obmedzovanie maximálnej zahraničnej majetkovej účasti, vyžadovanie občianstva pri vedúcich predstaviteľoch etablovanej firmy, aplikovanie testu trhovej potreby, či úplné uzatvorenie trhu pre zahraničnú konkurenciu.

Súčasne sa pripravujú modality, ktoré by umožnili VK a RK poskytovať preferenčný prístup pre LDCs v sektore služieb; išlo by o obdobu Všeobecného systému colných preferencií (GSP).

Pozícia SR: Liberalizácia podmienok vstupu a pôsobenia poskytovateľov služieb zo zahraničia je prioritou SR. Liberalizácia obchodu so službami vo WTO by mala spočívať nielen v zaviazaní aktuálneho stavu liberalizácie, ale aj vo vytvorení nového prístupu na trh. Je potrebné zvýšiť sektorové pokrytie záväzkov a odstrániť horizontálne a sektorové limitácie (hlavne v oblasti etablovania sa). Liberalizácia podmienok vstupu a podnikania je faktorom stimulujúcim konkurenciu v sektore, výber služieb a faktorom znižujúcim cenu danej služby.

Uľahčovanie obchodu

Cieľom rokovaní o uľahčovaní obchodu je zjednodušiť a zefektívniť realizáciu medzinárodného obchodu. Rokovania WTO sa sústreďujú na vyjasnenie a zlepšenie príslušných aspektov článkov V, VIII a X GATT s cieľom ďalšieho urýchlenia colného vybavovania tovaru, vrátane tovaru v tranzite. Rokovania sú zároveň zamerané na podporu technickej pomoci a podporu budovania kapacít v tejto oblasti, či na efektívnu spoluprácu medzi colnými a inými kompetentnými orgánmi. Základným zámerom je prijať novú dohodu WTO o uľahčovaní obchodu, vychádzajúc z článkov GATT týkajúcich sa slobody tranzitu, poplatkov a formalít pri dovoze a vývoze a uverejňovania a implementácie obchodných predpisov. Návrhy predložené jednotlivými krajinami majú široký záber (úloha colných správ pri uľahčovaní obchodu, uľahčovanie života obchodným spoločnostiam, regionálna integrácia, otázky tranzitu, implementačné náklady) a priniesli dobrú výmenu informácií o technickej pomoci a budovaní kapacít.

Pozícia SR: SR podporuje vytvorenie multilaterálneho rámca pravidiel o uľahčovaní obchodu založeného na princípoch WTO v súlade s harmonizáciou postupov vedúcich k zjednodušeniu celého systému pri uskutočňovaní obchodu, zahrňujúc zjednodušenie colných predpisov, prenos a spracovanie dokumentov, rýchlejšie vybavovanie na hraniciach a transparetnosť v colnom konaní.

Obchodné aspekty práv duševného vlastníctva (TRIPS)

Základom rokovaní pre oblasť TRIPS v rámci DDA sú články 17.-19. Ministerskej deklarácie z Dohy. V článku 17. sa zdôrazňuje interpretácia dohody TRIPS spôsobom podporujúcim verejné zdravie, prístup k liekom, výskum a vývoj nových liekov. V tejto súvislosti bola 14. 11. 2001 prijatá samostatná Deklarácia o TRIPS a verejnom zdraví. Ministri ňou reagovali na problémy verejného zdravia, ktorým čelia rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny (HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a iné epidémie). Deklarácia potvrdila záväzok členských krajín rešpektovať ustanovenia Dohody TRIPS s doplnením, že jednotlivé ustanovenia Dohody TRIPS je potrebné interpretovať tak, aby nebolo dotknuté právo členských krajín prijímať opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia verejnosti.

V článku 18. sa členské štáty WTO dohodli na pokračovaní práce Rady pre TRIPS v implementácii čl. 23.4. Dohody TRIPS a rokovať o vytvorení multilaterálneho systému notifikácie a registrácie geografických označení vín a liehovín. Nepodarilo sa však dosiahnuť konsenzus o jeho rozšírení aj o iné výrobky (ako napr. niektoré tradičné potravinárske a poľnohospodárske výrobky a ľudové folklórne výrobky). Táto problematika sa preto spolu s problematikou vzťahu Dohody TRIPS a Konvencie o biologickej diverzite analyzuje v rámci pracovného programu Rady pre TRIPS.

Počas júlových rokovaní v roku 2008 skupina členských štátov WTO navrhla doplniť do programu rokovaní 3 body súvisiace s TRIPS, avšak návrh nenašiel dostatočnú podporu. Iba jeden z 3 bodov ostal oficiálnou súčasťou rokovaní o DDA a princípu „single undertaking“ – multilaterálny register geografických označení vín a liehovín. Ostatné 2 body predstavujú:

1. rozšírenie zvýšenej úrovne ochrany geografických označení vín a liehovín podľa čl. 23.4. TRIPS na ďalšie produkty

Cieľom návrhu je rozšírenie zvýšenej úrovne ochrany geografických označení pre vína a liehoviny podľa čl. 23.4. Dohody TRIPS aj na ďalšie produkty. Členské štáty sa tiež rozchádzajú v názore, či existuje na takéto rokovanie mandát podľa Deklarácie z Dohy. V súčasnosti o rozšírení prebiehajú konzultácie vedené generálnym riaditeľom WTO P. Lamym.

2. zverejnenie genetického zdroja a tradičných zručností pri patentových žiadostiach

Skupina štátov (Brazília, India, Bolívia, Kolumbia, Kuba, Ekvádor, Peru, Thajsko, skupina afrických štátov a i.) by chcela doplniť Dohodu TRIPS o povinné zverejňovanie krajiny pôvodu genetického zdroja a tradičných zručností prihlasovateľom v patentovej žiadosti, údaje o získaní súhlasu („prior informed consent“) a dôkaz o férovom a spravodlivom rozdelení zisku.

Pravidlá WTO

Členské krajiny odsúhlasili začatie negociácií o vyjasnení pravidiel ustanovených v dohodách o implementácii článku VI GATT 1994, o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a dotáciách v sektore rybárstva, ktorých cieľom je zabezpečenie väčšej transparentnosti, dodržiavania a nezneužívania pravidiel, nediskriminácie a zohľadnenia potrieb rozvojových krajín. Deklarácia rovnako ukladá začať negociácie o vyjasnení a zlepšení existujúcich pravidiel a procedúr WTO vzťahujúcich sa na regionálne obchodné dohody s prihliadnutím na rozvojový aspekt týchto dohôd.

Pozícia SR: SR podporuje vyjasnenie pravidiel pre regionálne obchodné dohody a pre antidumpingové a antisubvenčné opatrenia s cieľom zamedziť obchádzanie príslušných dohôd WTO. Z pohľadu antidumpingových a antisubvenčných opatrení je pre SR prioritná najmä otázka jasných pravidiel pre skúmanie ukončenia opatrení, zakotvenie princípu nižšieho cla pri zistení rozdielnej marže dumpingu v porovnaní so skutočnou ujmou domácemu priemyslu, zavedenie princípu verejného záujmu, ktorý by vyjadroval nielen záujmy výrobcov, ale aj záujmy dovozcov, spracovateľov, spotrebiteľov a otázky zabezpečujúce vynucovanie opatrení a predchádzanie ich obchádzania.

Dodatok k Dohovoru WTO o urovnávaní sporov (DSU)

Deklarácia ukladá začať negociácie v oblasti vyjasnenia a zlepšenia ustanovení Dohovoru o urovnávaní sporov (DSU) a stanovuje termín pre ukončenie negociácií do konca mája 2003 s tým, aby boli následne výsledky negociácií implementované do platnosti čo najskôr.

Obchod a rozvoj

Rozvojový aspekt nového kola zdôrazňujú mandáty v nasledovných oblastiach, ktoré sú zamerané na rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny a vychádzajú zo skutočnosti, že väčšina členskej základne WTO je tvorená práve týmito krajinami.

- technická spolupráca a budovanie kapacít – poskytovanie technickej pomoci najmä rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám koordinované medzi jednotlivými medzinárodnými organizáciami a záväzok prijatia stabilnej úrovne dlhodobého financovania technickej pomoci v rámci WTO. V tejto súvislosti EÚ počas VI. Ministerskej konferencie WTO v Hongkongu navrhla iniciatívu „Aid for Trade (pomoc za obchod)“, venovanú potrebám rozvojových a najmenej rozvinutých krajín v oblasti obchodu;

- najmenej rozvinuté krajiny – prvoradou požiadavkou týchto krajín je získanie bezcolného a bezkvótového prístupu na trhy vyspelých krajín a zároveň ich vyňatie z ďalších nových záväzkov, ktoré budú vyplývať z tohto kola. SR tiež víta urýchlenie prístupového procesu najmenej rozvinutých krajín do WTO, aby sa podporilo v maximálne možnej miere ich zapojenie do multilaterálneho obchodného systému;

- malé ekonomiky – preskúmanie lepšieho zapojenia malých a zraniteľných ekonomík do multilaterálneho obchodného systému, bez vytvárania ďalšej podskupiny spomedzi členov WTO; definovanie malých a zraniteľných ekonomík, identifikovanie a riešenie ich problémov. V súčasnosti sa hľadajú riešenia, pričom tieto krajiny pripravujú niektoré konkrétne návrhy;

- implementačné problematiky – v zmysle mandátu z Dohy je potrebné nájsť vhodné riešenie jednotlivých implementačných problematík, v ktorých majú rozvojové krajiny problém s implementáciou záväzkov a pravidiel WTO. K uvedeným oblastiam patrí Dohoda o poľnohospodárstve, Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, Dohoda o technických prekážkach obchodu, Dohoda o obchodných aspektoch investičných opatrení, Dohoda o pravidlách pôvodu a pod.

Pozícia SR: SR podporuje prijatie pravidiel zvláštneho a špeciálneho zaobchádzania pre rozvojové krajiny vo všetkých negociačných problematikách s cieľom ich integrácie do mnohostranného obchodného systému. SR zároveň súhlasí s aktivitami EK v oblasti Aid for Trade a podporuje jej činnosť v rámci jednotlivých programov zameraných na rozvoj obchodu v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách.

Obchod a životné prostredie

Rokovania o obchode a životnom prostredí sa uskutočňujú na základe čl. 31, 32 a 33 Deklarácie z Dohy. Sú prerokovávané na pravidelných zasadnutiach Výboru pre obchod a životné prostredie (CTE) a jeho osobitnom zasadnutí (CTE Special Session – CTE SS).

V rámci CTE SS sa pozornosť venuje čl. 31, ktorý ukladá členským krajinám WTO začať negociácie o vzájomnej prepojenosti a aplikácii existujúcich pravidiel WTO a špecifických obchodných ustanovení multilaterálnych environmentálnych dohôd (MEAs), pravidelnej výmene informácií medzi sekretariátmi MEA a WTO a možnostiam odstraňovania tarifných a netarifných prekážok pre environmentálne tovary a služby. Krajiny WTO postupne predkladajú svoje zoznamy environmentálnych tovarov. Problémom je neexistencia jednotnej definície „environmentálneho tovaru“, čo spôsobuje odlišný prístup k tejto otázke. EÚ predložila svoj zoznam environmentálnych tovarov v roku 2005. MH SR v spolupráci s MŽP SR identifikovalo niekoľko výrobkov, z ktorých sa dva dostali do zoznamu EÚ. Rokovania pokračujú aj v oblasti environmentálnych služieb, kde sa očakávajú prvé návrhy.

Na základe čl. 32 a 33, ktoré boli pridané do pracovného programu CTE, krajiny WTO venujú osobitnú pozornosť efektom environmentálnych opatrení v prístupe na trh, príslušným ustanoveniam Dohody TRIPS a požiadavkám na environmentálne označovanie (eco-labelling). V rámci diskusie predstavujú vystupujúce krajiny WTO svoje skúsenosti s národnými schémami environmentálneho označovania. EÚ je dlhoročným zástancom eco-labellingu a v tejto oblasti spolupracuje s mnohými krajinami (Singapur, Taiwan, India, Čína, Brazília). Niektoré rozvojové krajiny však environmentálne označovanie vnímajú ako prekážky v prístupe na trh, čo sa odzrkadľuje v prebiehajúcich rokovaniach. Na uľahčenie adaptovania sa týchto krajín na nové pravidlá sa vyspelé krajiny zaviazali poskytnúť im technickú pomoc, pomoc pri budovaní kapacít a výmenu skúseností.

Stručná časová chronológia DDA:

Ø november 2001, Doha (Katar) – začatie nového kola DDA;

Ø september 2003, Kankún (Mexiko) – ministerská konferencia WTO skončila bez úspechu, členovia WTO sa nedohodli a nastupuje obdobie refleksie;

Ø máj 2004 – EÚ v liste všetkým členom WTO ponúka zrušenie všetkých vývozných náhrad do dohodnutého termínu. Tiež sa zaväzuje k rozsiahlej redukcii všetkých foriem domácich podpôr narušujúcich obchod a navrhuje rýchly postup v problematike bavlny (jedna z kľúčových tém najmenej rozvinutých krajín – ďalej len NRK);

Ø júl 2004 – list EÚ spustil v Ženeve intenzívne rokovania, ktorých výsledkom bolo oživenie kola a následne júlová dohoda o rámcových modalitách pre pokračovanie rokovaní, tzv. „júlový balíček“;

Ø marec 2005, Mombassa (Keňa) – počas mini-ministerského stretnutia EÚ predložila konkrétny balík návrhov v rámci rozvojovej oblasti kola, vrátane flexibilít otvorenia prístupu na trh v priemyselných výrobkoch a zníženia colných sadzieb na dovozy z NRK;

Ø máj 2005, Paríž (Francúzsko) – v Paríži sa poľnohospodárski negociátori po zdĺhavých rokovaniach dohodli na vzorci pre zriadenie ad valorem ekvivalentov pre špecifické clá;

Ø júl 2005, Dalian (Čína) – ministri sa dohodli na použití návrhu skupiny G-20[1] ako základne pre ďalšie rokovania v oblasti zníženia poľnohospodárskych podpôr a rozšírenia prístupu na trh v poľnohospodárstve;

Ø október 2005, Zürich (Švajčiarsko) – USA ponúkli zníženie domácich podpôr v poľnohospodárstve o 60% a postupné znižovanie exportných náhrad. Zároveň EÚ prišla s návrhom, aby nadchádzajúca ministerská konferencia WTO prijala tzv. „rozvojový balíček“. Tento balíček by mal zahŕňať záväzok všetkých vyspelých krajín na poskytnutie bezcolného a bezkvótového prístupu na trh pre všetky výrobky z NRK;

Ø december 2005, VI. Ministerská konferencia WTO, Hongkong – negociátori sa dohodli, že podrobný návrh modalít týkajúci sa zníženia colných sadzieb a subvencií v poľnohospodárstve, ako aj zníženia ciel priemyselných výrobkov by mal byť dokončený do leta 2006. Do tohto termínu sa mali negociátori tiež dohodnúť na ďalšej významnej oblasti, akou sú služby;

Ø marec – jún 2006 – každý mesiac prebiehajú rokovania na najvyššej úrovni medzi EÚ, USA, Brazíliou, Indiou, Japonskom a Austráliou. Počas týchto rokovaní komisár EÚ pre obchod P. Mandelson signalizuje ďalší možný posun v pozíciách EÚ za oblasť poľnohospodárstva, pokiaľ existuje ochota na podobné ústupky aj u ostatných negociačných partnerov. Skupina G-20 požaduje výraznejšie zníženia farmárskych subvencií v USA ešte predtým, ako oni ponúknu požadované zníženie priemyselných colných sadzieb;

Ø 23. júla 2006, Ženeva (Švajčiarsko) – predstavitelia USA nie sú ochotní poskytnúť akékoľvek dodatočné flexibility v oblasti farmárskych podpôr, čo je základnou podmienkou ďalšieho pokroku v rokovaniach. Táto pozícia USA má za následok suspendovanie rokovaní;

Ø 24. júla 2006, Ženeva – generálny riaditeľ WTO p. P. Lamy oznamuje delegáciám všetkých členských krajín WTO pozastavenie (suspendovanie) rokovaní o kľúčových negociačných problematikách DDA.

Ø január 2007, WEF Davos (Švajčiarsko) - stretnutie ministrov obchodu takmer 30 krajín sveta potvrdilo ochotu a pripravenosť krajín pokračovať v rokovaniach;

Ø február 2007, Ženeva – GR WTO p. Lamy deklaruje postupné plné obnovenie negociácií v rámci DDA Pokrok v rokovaniach záleží predovšetkým od USA, Indie, Brazílie a EÚ. Významné politické signály vyslali USA, ktoré rozbiehajú internú politickú diskusiu o predĺžení mandátu negociačného tímu, ako aj reforme farmárskeho zákona. Podobne komisár EK P. Mandelson naznačil možné ústupky EÚ týkajúce sa znižovania ciel na poľnohospodárske produkty;

Ø 17. júla 2007 predsedovia prioritných negociačných orgánov zameraných na oblasť poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (AGRI a NAMA) predložili prvé návrhy modalít v týchto kľúčových negociačných oblastiach. Uvedené návrhy predstavujú vhodný základ pre ďalšie intenzívne rokovania;

Ø 8. februára 2008 sú predložené revidované návrhy modalít za oblasť poľnohospodárstva a prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami. Rokovania na pôde WTO v Ženeve poukázali na rozdielne názory medzi jednotlivými členmi WTO ku mnohým otvoreným problémom v rámci týchto textov modalít (viaceré kľúčové prvky sú stále v zátvorkách, najmä v AGRI). Niektoré časti návrhu AGRI sú ťažko akceptovateľné aj pre EÚ a celkovo sú oba texty z pohľadu EÚ nevyvážené;

Ø marec – apríl 2008 – intenzívne rokovania pokračujú k záverečnej dohode o modalitách postupu ďalšej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi i nepoľnohospodárskymi výrobkami. Druhé revidované návrhy modalít sa očakávajú začiatkom mája 2008 s cieľom ich prijatia ministrami členských krajín v júni – júli 2008 a ukončením kola do konca roku 2008.

Ø V júli 2008 sa v Ženeve uskutočnilo ministerské stretnutie členských krajín Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Jeho hlavným cieľom bolo dohodnúť modality (pozn. základné parametre) v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi a priemyselnými výrobkami v rámci nového kola o liberalizácii svetového obchodu, známeho pod názvom Rozvojová agenda z Dohy (DDA). Súčasťou stretnutia bola aj tzv. „signálna konferencia“ zameraná na liberalizáciu obchodu so službami. Napriek enormnému úsiliu, mnohým ústupkom (vrátane ústupkov zo strany EÚ) a dohode o väčšine kľúčových otázok sa počas ministerského rokovania členských krajín WTO nepodarilo dosiahnuť finálnu dohodu o modalitách AGRI a NAMA. Pascal Lamy na zasadnutí TNC večer 29. júla oznámil zlyhanie rokovaní, pretože sa nepodarilo preklenúť rozdiely v pozíciách niektorých členských krajín k jednotlivým parciálnym otázkam. Za hlavnú príčinu označil nedosiahnutie dohody o osobitnom ochrannom mechanizme a zozname špeciálnych výrobkov v poľnohospodárstve pre rozvojové krajiny, ako aj nedoriešenie otázky bavlny. P. Lamy však zdôraznil, že prínosy tohto liberalizačného kola môžu byť dva až trikrát väčšie ako z predchádzajúcich multilaterálnych rokovaní. Preto je potrebné stavať na tom, čo už bolo v týchto dňoch dohodnuté (aj keď nie záväzne odsúhlasené) a vyzval krajiny na vážnu reflexiu o budúcich krokoch a kolektívnu zodpovednosť za tento proces.

Ø V decembri 2009 sa v Ženeve uskutočnila VII. Ministerská konferencia WTO, ktorá je najvyšším výkonným orgánom WTO a uskutočňuje sa najmenej raz za dva roky. V rámci konferencie krajiny prehodnotili aktivity WTO, vrátane pracovného programu z Dohy.

Ø V marci 2010 sa vo WTO uskutočnilo konštruktívne zhodnotenie aktuálneho stavu rokovaní DDA (http://www.wto.org/english/news_e/news10_e/tnc_dg_stat_26mar10_e.htm). Od konca roku 2008 sa síce podarilo postúpiť ďalej, naďalej však ostáva mnohých otázok otvorených. Multilaterálny obchodný systém preukázal životaschopnosť v čase krízy a môže byť základom pre ekonomickú obnovu. Pre ďalší pokrok sú potrebné politické rozhodnutia. Ďalšie kroky by mali byť na princípe: 1. centrálnosť multilaterálnych rokovaní, čo však nebráni iným formátom, 2. potreba stavať na dosiahnutých výsledkoch a zabránenie otváraniu dohodnutých oblastí a 3. rozvojový aspekt kola.
 
Ø 3.-6. decembra 2013, Bali (Indonézia) – 9. ministerská konferencia WTO prijala rozhodnutia, ktoré sa týkajú uľahčovania obchodu, niektorých oblastí poľnohospodárstva (problematiky programov všeobecných služieb v oblasti poľnohospodárstva, vytvárania verejných zásob pre účely potravinovej bezpečnosti, administrovania dovozných colných kvót, bavlny), rozvoja a záujmov najmenej rozvinutých krajín. Kľúčovým výsledkom konferencie je nová multilaterálna dohoda o uľahčovaní obchodu (podrobnosti pozri v časti „Uľahčovanie obchodu“).
 
Ø 15.-19. decembra 2015, Nairobi (Keňa) – 10. ministerská konferencia WTO schválila balík šiestich ministerských rozhodnutí týkajúcich sa špeciálneho ochranného mechanizmu pre rozvojové krajiny, vytvárania verejných zásob pre účely potravinovej bezpečnosti, exportnej súťaže,  bavlny, a taktiež otázok týkajúcich sa najmenej rozvinutých krajín (preferenčné pravidlá pôvodu, preferenčné zaobchádzanie v oblasti obchodu so službami). Kľúčovou oblasťou je exportná súťaž, ktorá obsahuje záväzky členských krajín odstrániť vývozné podpory a opatrenia, ktoré majú rovnaký efekt, v štyroch oblastiach - vývozné subvencie, exportné úvery a garancie, štátne obchodné podniky a potravinová pomoc. V časti týkajúcej sa "post-Nairobi" programu deklarácia konštatuje rozdielnosť názorov krajín na ďalší postup v rokovaniach o ostávajúcich oblastiach DDA a o tzv. nových otázkach.

[1] Skupina krajín G-20 zahŕňa rozvojové krajiny - Brazíliu, Argentínu, Čínu, Indiu, Egypt, Guatemalu, Bolíviu, Čile, Indonéziu, Kubu, Mexiko, Pakistan, Paraguaj, Filipíny, Južnú Afriku, Nigériu, Tanzániu, Thajsko, Uruguaj, Venezuelu a Zimbabwe.

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy 44/A
827 15 Bratislava 212
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk