Aktuálne rokovania o liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami

Jednou z najzložitejších a zároveň najproblémovejších oblastí tak v rámci Európskej únie ako aj v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je oblasť poľnohospodárstva. Základom pre dlhoročné rokovania je Záverečný akt Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní GATT, Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie, Dohoda WTO o poľnohospodárstve, deklarácia ministrov zo IV. Ministerskej konferencie WTO v Dohe v roku 2001 pod názvom Rozvojová agenda z Dohy (DDA) a rozhodnutie Generálnej rady WTO z júla 2004. DDA a rozhodnutie Generálnej rady WTO z júla 2004 zakotvili rámce ďalšej liberalizácie svetového obchodu, vrátane obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami (AGRI).

Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie (EÚ) postupuje v rámci negociácií na pôde WTO v súlade s pravidlami spoločnej obchodnej politiky EÚ a podľa článku 207 Zmluvy o EÚ (tzv. Lisabonská zmluva) je na rokovaniach o AGRI vo WTO zastupovaná Európskou komisiou (EK).

V procese rokovaní o DDA boli predsedom negociačného výboru pre poľnohospodárstvo postupne predkladané návrhy modalít liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Štvrtá revidovaná verzia návrhu modalít pre poľnohospodárstvo bola predsedom predložená v decembri 2008 a je k dispozícii na stránke: http://www.wto.org/english/tratop_e/agric_e/agchairtxt_dec08_a_e.doc

V roku 2010 sa bilaterálne a plurilaterálne rokovania jednotlivých členských štátov WTO ako aj špeciálne zasadnutia negociačného Výboru WTO pre poľnohospodárstvo v Ženeve sústredili na finalizáciu modalít (t.j. základných parametrov) liberalizácie agrárneho obchodu. V marci 2010 predseda negociačného Výboru pre poľnohospodárstvo pri WTO uskutočnil zhodnotenie stavu rokovaní DDA/WTO, tzv. „stocktaking“, záverom ktorého boli prijaté postupy ako pokračovať a naštartovať viaznuce rokovania a ich ďalšie smerovanie. Dohodnutý bol 3-koľajný, tzv. kokteilový prístup: rokovania v negociačných orgánoch, konzultácie generálneho riaditeľa WTO, bilaterálne a plurilaterálne rokovania.

Rokovania sa uskutočňujú v dvoch rovinách: negociačnej (o modalitách budúcich záväzkov vo všetkých troch pilieroch) a technickej (o šablónach listín budúcich záväzkov).

V technickej rovine - sa podarilo ukončiť fázu 1 (stanovenie prvkov, ktoré budú predmetom tabuľkových listín a ich základných údajov). Dosiahol sa pokrok vo všetkých troch pilieroch. Prešlo sa k fáze 2 (transformácia modalít do nových listín). Zároveň sa vedú konzultácie zamerané na vyriešenie nejasností revidovaného negociačného textu, ktoré je potrebné začať riešiť na technickej úrovni.

V negociačnej rovine sú rokovania sústredené na otvorené otázky a nástroje. Vychádzajúc zo „stocktaking“ z marca 2010 bolo definovaných 10 problematických oblastí, ktoré sú v súčasnosti predmetom intenzívnych rokovaní. Ide o citlivé výrobky, vytváranie colných kvót, zjednodušovanie ciel - konverzia na valorické clá, tarifné stropy, tropické výrobky a diverzifikácia, špeciálny ochranný mechanizmus, špecifické výrobky, bavlna, blue box.

Podrobnejšie informácie je možné získať na stránke:

http://www.wto.org/english/tratop_e/agric_e/chairreport_ag_tnag25_e.doc

Návrh modalít v rámci pilierov a pozícia Slovenskej republiky

Stanovenie modalít ďalšej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sú rozdelené do troch oblastí (pilierov): domáce podpory, prístup na trh a vývozná súťaž.

1. Domáce podpory

V pilieri domácich podpôr patrí k prioritným problematikám celková obchod narúšajúca domáca podpora (OTDS) a agregovaná miera podpory (AMS, nazývaná aj „amber box“). Obe kategórie podliehajú záväzku postupného znižovania. Podľa návrhu modalít by mali byť znižované podľa rovnakého princípu, t.j. podľa troch stanovených pásiem zo súčasných úrovní podpôr.

Z toho vyplývala miera zníženia OTDS pre EÚ v rozpätí 75-85%. Dospelo sa k predbežnej dohode o celkovom znížení OTDS pre EÚ o 80% zo súčasnej úrovne poskytovaných podpôr. Táto hranica /i keď krajná/ v kontexte reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP) nespôsobí závažné obmedzenia podpôr do slovenského poľnohospodárstva, pretože sa zohľadní prechod na jednotné platby na farmu patriacich do tzv. „green boxu.

V prípade AMS je pre EÚ dohodnutá 70% redukcia. Implementačné obdobie je stanovené na 5 rokov.

V neposlednom rade významnou kategóriou je aj zelený kôš (green box–GB). Ide o rozvojové podpory (platby na rôzne služby: marketingové, výskumné, inšpekčné a pod., na environmentálne a ekologické opatrenia, na rozvoj genofondov, na štrukturálne zmeny a i.), ktoré sú súčasťou balíka modalít AGRI, ktoré nepodliehajú žiadnej redukcii. V zmysle navrhovaných modalít sa mali stať predmetom revízie pravidlá GB so zámerom, aby zostali podpory GB skutočne obchod nenarúšajúcimi podporami. Za revíziu pravidiel sú RK, ktoré sú názoru, že aj podporné opatrenia GB narúšajú obchod. EÚ žiada ponechať pravidlá pre GB bezo zmien. V poslednej revidovanej verzii podstata znenia GB ostáva nezmenená. Upravené boli len niektoré ustanovenia vo vzťahu k RK.

2. Prístup na trh

Tento pilier je najzložitejším článkom rokovaní v oblasti AGRI, pokiaľ ide o vecnú, technickú ako aj negociačnú stránku. Zahŕňa najmä oblasť colných sadzieb, zjednodušenia (simplifikácie) colných sadzieb, colných kvót, zvláštne ochranné opatrenie (SSG), citlivé výrobky, špeciálne produkty (pre rozvojové krajiny), tropické produkty a zvláštne a odlišné zaobchádzanie vo vzťahu k rozvojovým krajinám (RK).

Z pohľadu SR sú najdôležitejšími prvkami v tomto pilieri: znižovanie ciel, colné kvóty, citlivé výrobky a zvláštne ochranné opatrenia.

2.1. Colné sadzby a ich simplifikácia

V rámci liberalizácie colných sadzieb bola zatiaľ dosiahnutá zhoda o pásmach redukcie v stanovených intervaloch existujúcich colných sadzieb. Návrh modalít obsahuje tiež návrh o minimálnom priemernom znížení cla, ktorý pre EÚ predstavuje výšku 54%. Táto úroveň prekračuje doterajšiu pozíciu EÚ (približne 51,4 %) a je predmetom ďalších rokovaní.

Colná simplifikácia je konverzia ciel na valorické ekvivalenty (AVEs). Slovenská republika pred vstupom do EÚ patrila medzi krajiny z najnižšími colnými sadzbami a používala čisto percentuálne (valorické) clá. Po vstupe do EÚ prevzala spoločné colné sadzby, ktoré sú založené na percentuálnom aj na špecifickom cle. Vytvára sa možnosť, pri zachovaní aj špecifických ciel (pozícia EK), zvýšiť colnú ochranu aj pre územie SR, ktorá je súčasťou spoločného trhu EÚ. EÚ si zatiaľ vynegociovala 15% položiek, ktoré nebude musieť prepočítať na AVEs.

2.2. Colné kvóty

Pre colné sadzby v rámci colnej kvóty je návrh modalít zameraný na redukciu podľa navrhnutých pásiem. SR naďalej podporuje zachovanie colných kvót, ktoré sa stanovovali na dovoz citlivých výrobkov s možnosťou ich ochrany pred vysokými dovozmi, ktoré by mohli spôsobiť narušenie, resp. ohrozenie trhu. Je možnosť podporiť ich selektívne zvyšovanie pri znižovaní colných sadzieb podľa citlivosti výrobku. Došlo k posunu v otázke výpočtu ciel v rámci colných kvót (východisková úroveň a fázovanie), takže sa črtá dobrý základ pre budúcu dohodu. Dosiahlo sa predbežné odsúhlasenie expanzie colných kvót pre vyspelé krajiny vo výške 4% domácej spotreby formou napojenia na počet citlivých výrobkov.

2.3. Citlivé výrobky

Počet citlivých výrobkov (CV) pre VK je zatiaľ dohodnutý na úrovni 4%. Rokovania sú zamerané na parciálnu dezignáciu ako exkluzívnu metódu pre zaobchádzanie s CV. Výpočet vychádza z údajov o domácej spotrebe za jednotlivý výrobok. Návrh zoznamu CV bude predkladať každá členská krajina po prijatí dohody o spôsobe realizácie ďalšej liberalizácie v oblasti prístupu na trh.

SR považuje za svoje najcitlivejšie výrobky hovädzie mäso, hydinové mäso, cukor, maslo a vybrané druhy syrov.

2.4. Administrácia colných kvót

Problémom v tejto oblasti je transparentnosť, pretože v mnohých krajinách sa používajú rôzne metódy. SR podporuje jednotnú metódu administrovania colných kvót. V súčasnosti sa v rámci administrovania colných kvót v EÚ uplatňuje metóda „kto prv príde, ten prvý čerpá colnú kvótu“. Táto metóda je najtransparentnejšia a bolo by vhodné ju presadiť v rámci ďalších rokovaní.

2.5. Zvláštne ochranné opatrenia (SSG)

SR podporuje zachovanie tohto nástroja, pretože sa vzťahuje na výrobky, na ktoré sa aplikujú colné kvóty, čo znamená, že v prípade prudkého nárastu dovozov alebo poklesu dovozných cien je tento nástroj najflexibilnejší a účinný na zabránenie takýmto dovozom. Súčasný návrh modalít obmedzil maximálny počet produktov pre SSG pre vyspelé krajiny na 1% zo všetkých poľnohospodárskych produktov ako aj dobu využívania týchto opatrení maximálne na 7 rokov. Pre SR je toto riešenie akceptovateľné.

2.6. Zvláštne a odlišné zaobchádzanie

Vzhľadom na vidiecky rozvoj v rozvojových krajinách, potravinovú bezpečnosť a zabezpečenie životných potrieb, SR podporuje špeciálny a diferencovaný prístup spočívajúci v menších požiadavkách zníženia colných sadzieb alebo záväzkov na rozšírenie tarifných kvót pre RK, ktoré budú môcť flexibilne vyčleniť primeraný počet výrobkov ako „špeciálne výrobky“, na základe kritérií pre potravinovú bezpečnosť, zaručenia živobytia a potrieb vidieckeho rozvoja, ako aj vytvorenie zvláštneho ochranného mechanizmu.

3. Vývozná súťaž

Tento pilier zahŕňa vývozné subvencie (záväzky budú obsiahnuté v listinách členov WTO), potravinovú pomoc, vývozné úvery a štátne obchodné podniky (prvky, ktoré sú otázkou pravidiel WTO). EÚ sa zaviazala už v roku 2004 odstrániť vývozné subvencie v zmysle princípu paralelizmu, čo znamená súčasné odstránenie obchod narúšajúcich praktík. SR podporuje EK v presadzovaní princípu paralelizmu, ktorý predstavuje pri záväzku odstránenia subvencií paralelné odstránenie diskriminačných praktík narúšajúcich spravodlivý obchod. Berúc do úvahy skutočnosť, že vyše 80% výrobkov slovenskej produkcie je umiestňovaných na trhu EÚ a zvyšok sa vyváža na trhy tretích krajín, je pre SR odstránenie vývozných subvencií akceptovateľné.

V prípade potravinovej pomoci (PP) dbá EK o zamedzenie používať obchod deformujúce praktiky, konkrétne umiestňovanie prebytkov. PP má byť poskytnutá v plne grantovej forme.

U pravidiel pre vývozné úvery sa členské krajiny WTO dohodli na lehote splatnosti 180 dní. Lehota samofinancovania je v súčasnosti navrhnutá alternatívne na 4 alebo 5 rokov.

U štátnych obchodných podnikov (STE) ide v rokovaniach predovšetkým o eliminovanie ich monopolného postavenia a obchodných praktík monopolného charakteru. V EÚ sa podniky typu STE nevyskytujú.

V problematike vývoznej súťaže prišlo k zblíženiu stanovísk k viacerým špecifickým otázkam (odstránenie monopolného postavenia štátnych obchodných podnikov, eliminácia exportných subvencií, vládneho financovania a odpísania dlhov). V rámci potravinovej pomoci je potrebné doriešiť stále otvorený aspekt monetizácie.

Bližšie informácie o aktuálnom vývoji v DDA je možné získať na stránke

http://www.wto.org/english/tratop_e/agric_e/negoti_e.htm

Kontakt

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Mlynské nivy 44/A
827 15 Bratislava 212
IČO: 00686832

info@economy.gov.sk
00421 2 4854 1111
f www.facebook.com/mhsr.sk