Textová verzia
Pondelok 27. február 2017

Svetový energetický výhľad 2016

22.11.2016 08:44

Svetový energetický výhľad 2016Medzinárodná energetická agentúra (IEA/OECD) predstavila v Londýne tohtoročnú edíciu vlajkovej publikácie Svetový energetický výhľad (World Energy Outlook) – WEO. Správa okrem tradičného prehľadu vývoja a vyhliadok na energetických trhoch s užšou orientáciou na sektor obnoviteľných zdrojov prináša analýzu dopadov Parížskej dohody o klíme (COP21) na energetický sektor a cestu plnenia stanovených cieľov, výzvy spojené so zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), vyhliadky fosílnych palív a ich schopnosť prispôsobovať sa prebiehajúcim zmenám v globálnom energetickom systéme, potrebu pokračujúceho posilňovania energetickej bezpečnosti a v neposlednom rade previazanosť medzi svetovými zásobami vody s jednotlivými energetickými zdrojmi.

V dôsledku významných zmien v globálnom energetickom systéme za posledné desaťročia s výrazným dosahom na nasledujúce, tohtoročná Správa WEO 2016 jasne konštatuje, že obnoviteľné zdroje energie a zemný plyn sú veľkými víťazmi v oblasti uspokojenia rastúceho dopytu po energiách do roku 2040.

Správa analyzovala záväzky Parížskej dohody o zmene klímy (COP21) so záverom, že éra fosílnych palív sa ani zďaleka nekončí; zároveň vyzýva na dosiahnutie ambicióznejších cieľov v oblasti klímy. Podľa správy existujúce politiky a znižujúce sa náklady naprieč energetickým sektorom umožnia zdvojnásobenie podielu obnoviteľných zdrojov (OZE) a energetickej efektívnosti na svetovom energetickom mixe v horizonte nasledujúcich 25 rokov. Správa predpovedá pokračovanie zvyšujúcej sa úlohy zemného plynu, zatiaľ čo podiely uhlia a ropy budú na ústupe. Prvýkrát WEO prichádza s novým lídrom na nasledujúce obdobie - zemný plyn a OZE (najmä veterná a solárna energia), vyraďujúc silné uhlie zo svojho dlhoročného prvenstva. Dr. Birol, výkonný riaditeľ IEA, upozorňuje, že v príbehu o budúcnosti energetického systému nie je len jedna cesta, nakoľko v praxi cestu určujú vládne politiky a tie určia ďalšie smerovanie.

Táto transformácia však so sebou prináša novo vynárajúce sa riziká pre oblasť energetickej bezpečnosti. V dlhšom časovom horizonte investície do ropy a zemného plynu budú mať naďalej zásadný význam pre uspokojenie dopytu a zároveň nahradia klesajúcu produkciu, rast obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti však zníži dovoz ropy a zemného plynu v mnohých krajinách. Čaká nás obdobie väčšej volatility cien ropy a ak ceny ropy budú krátkodobo stúpať. Globálny dopyt po rope bude narastať až do roku 2040, spotreba uhlia bude v najbližších 25 rokoch len mierne narastať, a to vďaka zníženému dopytu v Číne v dôsledku boja proti znečistenému ovzdušiu a diverzifikáciou palivového mixu. Implementácia medzinárodných záväzkov po Parížskej dohode iba spomalí predpokladaný nárast uhlíkových emisií v sektore energetiky z priemernej hodnoty 650 miliónov ton ročne (od roku 2000) na zhruba 150 miliónov ton ročne v roku 2040. Aj keď je to významný úspech, stále nepostačuje na to, aby sa predišlo najhorším dôsledkom klimatických zmien, keďže by sa len obmedzil rast priemernej globálnej teploty - na cca 2,7°C (do roku 2100). Cesta k 2°C scenáru je stále tŕnistá, ale je dosiahnuteľná, ak budú implementované politiky s cieľom urýchliť využívanie väčšieho počtu nízkouhlíkových technológií a zavádzanie energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach.

Viac o Správe na: http://www.iea.org/bookshop/720-World_Energy_Outlook_2016

Zdroj: Stála misia SR pri OECD v Paríži


Späť »
Správy podľa zadaných kritéri:
Začiatok stránky